Lorem ipsum

read more

Kostoľany pod Tribečom

Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je významným predstaviteľom stredoeurópskeho predrománskeho umenia. Nástenné maľby v interiéri patria nielen k najstarším a najlepšie zachovaným na Slovensku, ale v celej strednej Európe.

  • 850 – 1050 n. l.

850 – 1050 n. l.

história

Písomné pramene týkajúce sa Kostola sv. Juraja a obce Kostoľany pod Tribečom z rokov 850–1050 sa nezachovali. Samotný názov obce Kostoľany, odvodený od existencie kostola, je typický najneskôr pre 10. storočie. 12 Prvá písomná zmienka o Kostoľanoch a Kostole sv. Juraja je až z roku 1111 v prvej Zoborskej listine, kde sa spomína ako majetok benediktínskeho Zoborského kláštora sv. Hypolita. 13 Podľa tzv. druhej Zoborskej listiny z roku 1113 patrila časť obce s Kostolom sv. Juraja Zoborskému kláštoru sv. Hypolita, druhú časť vlastnili hradčania Nitrianskeho kráľovského hradu. 14 Obr. 7 Kláštor bol založený a obdarovaný majetkami niekedy po roku 972 15 v súvislosti s činnosťou misijného biskupa Bruna, predtým mnícha z kláštora v Sankt Gallene 16, buď nitrianskym veľmožským rodom Poznanovcov, alebo uhorským kráľom Štefanom I. 17 Poznanovci ako patróni Zoborského kláštora v 11.–13. storočí sú pravdepodobnými donátormi Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom niekedy koncom 10. alebo začiatkom 11. storočia. 18

Obr. 7: Zoborská listina z roku 1113, ktorou kráľ Koloman (1070–1116) potvrdil staré pozemkové vlastníctvo benediktínov na území západného a stredného Slovenska. © Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

Obr. 7: Zoborská listina z roku 1113, ktorou kráľ Koloman (1070 – 1116) potvrdil staré pozemkové vlastníctvo benediktínov na území západného a stredného Slovenska. © Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

archeológia

Najstaršou dodnes zachovanou pamiatkou v Kostoľanoch pod Tribečom je Kostol sv. Juraja. Jeho prvou stavebnou fázou bola drobná drevená stavba s kolovou nosnou konštrukciou pravdepodobne z 2. polovice 10. storočia, s pôdorysom nepravidelného lichobežníka. Zachovala sa z nej iba časť kolových jám pod podlahou najstaršej murovanej časti kostola. 19 Obr. 8 Obr. 9 Obr. 11 Na mieste drevenej stavby bol postavený murovaný kostol. Ide o jednoduchú stavbu s obdĺžnikovou loďou a pravouhlým, mierne lichobežníkovým presbytériom. 20 Obr. 10 Použitá stavebná technika – murovanie z dlhého lomového kameňa – je typická pre architektúru z 9. až polovice 11. storočia. 21 Obr. 11 Výsledky archeologického, umeleckohistorického a reštaurátorského výskumu a použitý stavebný typ umožňujú datovať jeho výstavbu najskôr na začiatok 11. storočia. 22

Obr. 8: Kostol sv. Juraja, kolové jamy nosnej konštrukcie dreveného kostola v severnej časti predrománskej lode. © Martin Frouz

Obr. 8: Kostol sv. Juraja, kolové jamy nosnej konštrukcie dreveného kostola v severnej časti predrománskej lode. © Martin Frouz

Obr. 9: Kostol sv. Juraja, rekonštrukcia pôdorysu dreveného kostola. © Geo-cz Tábor

Obr. 9: Kostol sv. Juraja, rekonštrukcia pôdorysu dreveného kostola. © Geo-cz Tábor

Obr. 10: Kostol sv. Juraja, prvá stavebná fáza. © Kateřina Vytejčková

Obr. 10: Kostol sv. Juraja, prvá stavebná fáza. © Kateřina Vytejčková

Obr. 11: Hmotová rekonštrukcia dreveného a kamenného predrománskeho Kostola sv. Juraja. © Geo-cz Tábor

Obr. 11: Hmotová rekonštrukcia dreveného a kamenného predrománskeho Kostola sv. Juraja. © Geo-cz Tábor

Okolo kostola sa nachádzal cintorín, na ktorom sa začalo pochovávať najneskôr v priebehu 1. polovice 11. storočia. Doteraz bolo odkrytých 85 hrobov 23, z ktorých je možné datovať do 11. storočia 10 hrobov. 24 Spomedzi nich si mimoriadnu pozornosť zasluhuje hrob dievčaťa vo veku do 14 rokov 25, ktorý sa svojou výbavou radí k najbohatším hrobom z prikostolných cintorínov na Slovensku. 26 Obr. 12 Obr. 13 Súbor šperkov predstavuje náhrdelník, dvojica bronzových esovitých záušníc a strieborný štítkový prsteň. Dievčaťu bol do hrobu vložený ako obolus mŕtvych český denár kniežaťa Oldřicha I., vyrazený krátko po roku 1012 27, ktorého nález posúva datovanie výstavby Kostola sv. Juraja k začiatku 11. storočia. 28 Pôvodnú osadu, v ktorej žili obyvatelia Kostolian v čase výstavby kostola, je možné na základe menej početného črepového materiálu lokalizovať hypoteticky do intravilánu súčasnej obce. 29

Obr. 12: Hrob 78, výber nálezov: typy korálikov, záušnice a prsteň. © Peter Baxa

Obr. 12: Hrob 78, výber nálezov: typy korálikov, záušnice a prsteň. © Peter Baxa

Obr. 13: Hrob 78, časti náhrdelníku odkryté pri čistení kostry. © Peter Baxa

Obr. 13: Hrob 78, časti náhrdelníku odkryté pri čistení kostry. © Peter Baxa

umenie a architektúra

Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je významnou pamiatkou európskeho predrománskeho umenia s cyklom nástenných malieb vytvorených v prvej stavebnej fáze kamenného kostola. 30 Steny kostola boli rozdelené do pravidelných horizontálnych pásov, vertikálne členených do jednotlivých polí, ktoré rešpektovali architektonické prvky interiéru. Obr. 14 Obr. 15 Obr. 16 Obr. 17

Obr. 14: Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, južná stena lode, schéma malieb. © Jana Maříková-Kubková

Obr. 14: Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, južná stena lode, schéma malieb. © Jana Maříková-Kubková

Obr. 15: Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, južná stena lode. © Tomáš Berger

Obr. 15: Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, južná stena lode. © Tomáš Berger

Obr. 16: Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, severná stena lode, schéma malieb. © Jana Maříková-Kubková

Obr. 16: Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, severná stena lode, schéma malieb. © Jana Maříková-Kubková

Obr. 17: Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, severná stena lode. © Tomáš Berger

Obr. 17: Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, severná stena lode. © Tomáš Berger

Predely medzi obrazmi sú jednoduché, vytvorené dvojitou linkou. Celkový koncept malieb možno sledovať od horného pásu oboch stien. Štyri rohové úzke polia horného pásu niesli stojace jednoduché figúry v dlhšom šate, pravdepodobne evanjelistov. Na troch zo šiestich podokenných polí bolo možné rozpoznať polopostavy s nimbom v riasenom šate, v jednom prípade s predmetom (knihou?) v ruke. Ide zrejme o časť galérie svätcov, patriarchov a svätých kráľov, ktorá pokračovala v priebežnom páse medailónov po celej dĺžke lode kostola a presbytéria. Štyri veľké medziokenné polia horného pásu sú veľmi poškodené, môžeme snáď predpokladať, že ide o scény zo Starého zákona. 31

V strednom páse sú polia so scénami mariánskeho cyklu. Príbeh od Zvestovania po Útek do Egypta je úplný. Rovnako scéna Majestas Domini polohou a kompozíciou v presbytériu zodpovedá ranostredovekým zvyklostiam. Zaujímavé sú scény flankujúce triumfálny oblúk. Na južnej stene ide o donátorskú scénu. Štyri figúry, dve menšie a dve väčšie, prichádzajú smerom k presbytériu, pričom ľavá väčšia figúra nesie model kostola. Obr. 18 Oproti nim sa vznáša anjel. Na severnej strane, ako sa zatiaľ ukazuje, kráčajú k presbytériu dve vznešené postavy, oblečené do bohatých rúch. Táto scéna rozhodne nenadväzuje na novozákonný príbeh. Z logiky kladenia obrazov na protiľahlých stranách vyplýva, že nepochybne súvisí s donátorskou scénou. Obe potom spoločne vypovedajú o výstavbe kostola, na začiatku ktorej stál zakladateľ z významnej rodiny, ktorého spájal vzťah k nejakej významnej udalosti, súvisiacej s vysokým cirkevným prostredím. 32 Mohol to byť príslušník rodu Poznanovcov, ktorých spätosť so zoborskými benediktínmi a benediktínskym rádom vôbec je známa. 33

Obr. 18: Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, južná stena, stredný pás, pole J8. Donátorská scéna po odkrytí. © Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

Obr. 18: Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, južná stena, stredný pás, pole J8. Donátorská scéna po odkrytí. © Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

medzinárodné kontakty

Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je z dôvodu svojej povahy a lokalizáciu mimo včasnostredoveké regionálne centrum v Nitre charakterizovateľný v medzinárodnom meradle nasledovnými údajmi.

Umenie

Nástenné maľby – medzinárodný štýl okolo roku 1000, autor pravdepodobne z oblasti severného Talianska. 34 Obr. 19

Obr. 19: Kostol sv. Juraja, ´Príchod Troch mágov – Adorácia hviezdy´, scéna na severnej stene lode, medzinárodný štýl okolo roku 1000, stav v roku 1965. © Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

Obr. 19: Kostol sv. Juraja, ´Príchod Troch mágov – Adorácia hviezdy´, scéna na severnej stene lode, medzinárodný štýl okolo roku 1000, stav v roku 1965. © Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

Obchod

Denár kniežaťa Oldřicha I. (1012–1033, 1034), vyrazený v Prahe krátko po roku 1012, nájdený ako obolus mŕtvych (obolus mortuorum) na prikostolnom cintoríne v hrobe dievčaťa (č. 78), spája Kostoľany s Pražským hradom. 35 Obr. 20

Obr. 20: Denár Oldřicha I. (1012–1033, 1034) z hrobu 78 na cintoríne pri Kostole sv. Juraja. © Jan Gloc

Obr. 20: Denár Oldřicha I. (1012–1033, 1034) z hrobu 78 na cintoríne pri Kostole sv. Juraja. © Jan Gloc

Perly z náhrdelníka z hrobu 78 sú dokladom obchodu najpravdepodobnejšie s územím Kyjevskej Rusi a možno Poľska. Obr. 21 Obr. 22 Sklené perly vyrábali byzantskí majstri v dielňach v Kyjevskej Rusi, keramické perly pochádzajú z Novgorodu, Kyjeva, prípadne Poľska a karneolové perly sú produktom výrobných centier Kyjevskej Rusi. 36

Obr. 21: Časti náhrdelníka z hrobu 78 na cintoríne pri Kostole sv. Juraja. © Peter Baxa

Obr. 21: Časti náhrdelníka z hrobu 78 na cintoríne pri Kostole sv. Juraja. © Peter Baxa

Obr. 22: Rekonštrukcia náhrdelníka z hrobu 78. © Danica Staššíková – Štukovská

Obr. 22: Rekonštrukcia náhrdelníka z hrobu 78. © Danica Staššíková – Štukovská

Poznámky

12 Jankovič, Vendelín, ‘Kostoľany pod Tribečom’, in Monumentorum tutela 2, 1968, p. 36

13 Keresteš, Peter, ‘Kostoľany pod Tribečom v rokoch 1113–1848′, in Baxa, Peter (ed.),Kostoľany pod Tribečom. Monografia dejín obce, Kostoľany pod Tribečom, 2012, p. 40

14 Ibid, p. 41

15 Foltýn, Dušan, ‘Pražský děkan Kosmas a jeho zpráva o údajném předchůdci benediktinského opatství na Zoboru’, in Monumentorum Tutela 21, 2009, p. 15

16 Steinhübel, Ján, Nitrianske kniežatstvo. Počiatky stredovekého Slovenska, Bratislava, 2004, p. 201

17 Foltýn, Dušan, ‘Pražský děkan Kosmas a jeho zpráva o údajném předchůdci benediktinského opatství na Zoboru’, in Monumentorum Tutela 21, 2009, pp. 11–16;
Lukačka, Ján, Formovanie vyššej šľachty na západnom Slovensku, Bratislava, 2002, p. 26

18 Keresteš, Peter, ‘Kostoľany pod Tribečom v rokoch 1113–1848′, in Baxa, Peter (ed.), Kostoľany pod Tribečom. Monografia dejín obce, Kostoľany pod Tribečom, 2012, p. 39;
Lukačka, Ján, Formovanie vyššej šľachty na západnom Slovensku, Bratislava, 2002, p. 30;
Maříková-Kubková, Jana, ‘De Costelan est terminus vallis; de suburb(anis Costelan) est terminus fluvius nomine Dreuenizza’, in: Antiqua Cuthna, sborník z konference Vlastnické kostely, dvorce, sídla a vývoj raných elit ve střední Evropě (26.–28. května 2010 v Kutné Hoře), in press

19 Baxa, Peter and Maříková-Kubková, Jana, ‘Objev nejstarší fáze kostela sv. Jiří v Kostoľanech pod Tribečom’, in Ranostredoveká sakrálna architektúra Nitrianskeho kraja. Zborník zo seminára a katalóg k výstave, Nitra, 2011, pp. 99–100; Obr. 11

20 Maříková-Kubková , Jana and Berger, Tomáš, ‘První stavební fáze kostela sv. Juraja v Kostoľanech pod Tribečom’, in Monumentorum tutela 21, 2009, pp. 98–99

21 Ibid, p. 151

22 Ibid;
Baxa, Peter and Bisták, Peter, ‘Prvé výsledky revízneho archeologického výskumu cintorína pri Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom’, in Monumentorum Tutela 21, 2009, p. 61

23 Ibid;
Baxa, Peter and Bisták, Peter, Predbežná výskumná dokumentácia, 2009;
Cf. Habovštiak, Aloj, ‘Archeologický výskum v Kostoľanoch pod Tribečom’, in Monumentorum Tutela 2, 1968, p. 75;
Baxa, Peter and Maříková-Kubková, Jana, ‘Objev nejstarší fáze kostela sv. Jiří v Kostoľanech pod Tribečom’, in Ranostredoveká sakrálna architektúra Nitrianskeho kraja. Zborník zo seminára a katalóg ku výstave, Nitra, 2011, p. 94, Obr. 11

24 Baxa, Peter and Bisták, Peter, ‘Prvé výsledky revízneho archeologického výskumu cintorína pri Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom’, in Monumentorum Tutela 21, 2009, p. 61

25 Kolena, Branislav and Luptáková, Lenka, ‘Antropologická analýza jedinca 78–06 z archeologickej lokality Kostoľany pod Tribečom’, in Monumentorum Tutela 21, 2009, p. 92

26 Baxa, Peter, Polanský, Luboš and Bisták, Peter, ‘Hrobový nález denáru Oldřicha I. (1012–1033, 1034) v Kostoľanoch pod Tribečom (Slovensko)’, in Numismatický sborník 21, 2006, p. 306

27 Ibid, 305–306;
Stašíková-Štukovská, Danica and – Hložek, Martin, ‘Materiál korálikov z hrobu no.78 z Kostolian pod Tribečom’, in Monumentorum Tutela 21, 2009, p. 86

28 Baxa, Peter, Polanský, Luboš and Bisták, Peter, ‘Hrobový nález denáru Oldřicha I. (1012–1033, 1034) v Kostoľanoch pod Tribečom (Slovensko)’, in Numismatický sborník 21, 2006, pp. 306–308; Baxa, Peter and Bisták, Peter, ‘Prvé výsledky revízneho archeologického výskumu cintorína pri Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom’, in Monumentorum Tutela 21, 2009, p. 61

29 Baxa, Peter, Rejdovianová, Zuzana and Srančíková, Jana, ‘Nález pravekej a včasnostredovekej keramiky z Kostolian pod Tribečom’, in Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2009, in press;
Borzová, Zuzana and Pažinová, Noemi, ‘Osídlenie kostolianskej doliny’, in Monumentorum Tutela 21, 2009, p. 39

30 Maříková-Kubková , Jana and Berger, Tomáš, ‘První stavební fáze kostela sv. Juraja v Kostoľanech pod Tribečom’, in Monumentorum tutela 21, 2009, pp. 97–152

31 Krása, Josef, ‘Nástěnné malby v kostele sv. Jiří v Kostoľanoch pod Tribečom’, in Monumentorum tutela 2, 1968, pp. 115–128

32 Maříková-Kubková , Jana and Berger, Tomáš, ‘První stavební fáze kostela sv. Juraja v Kostoľanech pod Tribečom’, in Monumentorum tutela 21, 2009, pp. 148–152

33 Maříková-Kubková, Jana, ‘De Costelan est terminus vallis; de suburb(anis Costelan) est terminus fluvius nomine Dreuenizza’, in: Antiqua Cuthna, sborník z konference Vlastnické kostely, dvorce, sídla a vývoj raných elit ve střední Evropě (26.–28. května 2010 v Kutné Hoře), in press

34 Ibid.

35 Baxa, Peter, Polanský, Luboš and Bisták, Peter, ‘Hrobový nález denáru Oldřicha I. (1012–1033, 1034) v Kostoľanoch pod Tribečom (Slovensko)’, in Numismatický sborník 21, 2006, p. 307

36 Stašíková-Štukovská, Danica and Hložek, Martin, ‘Materiál korálikov z hrobu číslo 78 z Kostolian pod Tribečom’, in Monumentorum Tutela 21, 2009, pp. 76, 80, 83

Pokračovať na: 1050 n. l. – novovek

história archeológia umenie a architektúra medzinárodné kontakty

zdielať tlačiť

top ↑